Moje prvé absyntovky ║ Eli, Eli a Smrť v bunkri ║ recenzia

Myslím, že každý z vás sa už stretol s absyntovkami, minimálne ste okolo nich prešli v kníhkupectve, či ich videli na internete. Pre tých, čo pojem absyntovky nepoznajú, sú tak v skratke (a priateľsky) označované knihy od vydavateľstva Absynt. Všetky tituly od tohto vydavateľstva sú reportážne a teda žiadnu fikciu u nich nenájdete. Možno si teraz hovoríte, že prečo som po nich siahla zrovna ja, čo vždy čítam fantasy či young adult. Tento rok som si však dala predsavzatie, že budem rozširovať svoje čitateľské obzory a vyskúšam aj také knihy, okolo ktorých som doteraz len prešla. Absyntovky bola je z mojich prvých volieb.


Eli, Eli - Wojciech Tochman
Uzávierky fotoaparátov zbesilo cvakajú, pretože ľudská bieda je fotogenická. A exotická. Dobrovoľníci s klincami v dlaniach visia na krížoch. Cvak! Deti bez strechy nad hlavou prespávajú na manilskom cintoríne. Cvak! Kto si prečíta knižku Eli, Eli, začne vnímať svet a svoje miesto v ňom úplne inak. Wojciech Tochman pred nami otvára Filipíny také, aké ich nepoznáme. Citlivým okom zachytáva životy tých najbiednejších a rozpráva nám o nich z takej blízkosti, že ich utrpenie cítime na vlastnej koži.
Eli, Eli ukazuje krutú realitu chudoby na Filipínach. Chudobu, ktorú si ja ani neviem predstaviť, už len pri čítaní mi ostávalo ťažko. A ako všade inde na svete, aj na Filipínach sa nájdu ľudia, ktorí sú schopní profitovať na ľudskom utrpení. Tochman poukazuje na ukrytú stránku Filipín, ktorú určite neuvidíte bežne v novinách, či ani len keď si "Filipíny" zadáte do google. Je to ako dve tváre mince - jedna nablýskaná, lákavá, slnečná a prosperujúca, druhá jej presný opak.

Na to aby som si knižku užila (ak sa to pri takejto téme dá takto nazvať) som nepotrebovala vopred veľa vedomostí, všetko bolo opísané tak, aby aj bežný čitateľ rozumel. Možno citlivejšie dušičky budú mať problém niektoré veci spracovať, keďže v knihe sa dočítate o prostitúcii dospelých aj detí, o ťažkých životných podmienkach ľudí žijúcich na cintorínoch, či o nekonečnom množstve sirôt behajúc po špinavých uliciach. A najabsurdnejšie na tom celom je to, ako sa k tomu stavajú "bieli". Tí čo do Filipín prídu ako turisti a biedu berú ako atrakciu, ktorú si treba odfotiť a potom ísť ďalej.

Knihu odporúčam všetkým, ktorý nechcú pred utrpením druhých zatvárať oči a zaujímajú ich spletité a náročné životné osudy ľudí v iných krajinách. Nie je to ľahká téma, ale spracovaná je naozaj bravúrne, dokonca aj ja, čo takúto literatúru nevyhľadávam som so zaujatým dychom otáčala stránky a nevedela ju odložiť. Jediné čo mi chýbalo boli fotky, ktoré autor často spomína. Dajú sa však nájsť na internete, takže som čítala s mobilom po ruke, aby som si mohla googliť to, o čom autor rozpráva.

4/5
Smrť v bunkri - Martin Pollack
„Zdedil som po ňom niečo? Nesiem v sebe kus z neho?“ pýta sa spisovateľ a reportér Martin Pollack pri pohľade na fotografiu svojho otca v uniforme SS. Je nenávisť dedičná? A ako sa postaviť temnej minulosti svojich vlastných predkov? S desivým dedičstvom nacizmu sa nedokážu vyrovnať celé krajiny. Ako sa s ním teda má vysporiadať jeden človek, keď zistí, že jeho otec má na rukách krv stoviek nevinných ľudí?
Druhá svetová vojna je téma, o ktorej vyšlo už veľmi veľa kníh. Väčšina z nich zachytáva príbehy ľudí, čo stáli na strane tých, ktorým bolo ublížené, ktorí trpeli v koncentračných táboroch či vojnou. Táto kniha sa na to pozerá z iného pohľadu. Autorov otec patril v svojej dobe medzi významných predstaviteľov SS. Práve jeho otec bol ten, ktorý mal na svedomí množstvo utrpenia a smrti. Zaujímavé napríklad bolo aj to, že po potláčaní SNP pôsobil aj na Slovensku.

Kniha je v podstate cestou a spoveďou autora, ktorý sa s týmto faktom vysporiadava. Hľadá odpvoede na množstvo otázok, na ktoré nemal odvahu sa doma opýtať, pretože u nich sa o tom nehovorilo. Spomína na minulosť jeho starého otca, ktorí bol tiež hrdý nacista a vychovával jeho otca. Prepletá cez seba viacero časových línii, čo ma často miatlo, pretože som mnohokrát nevedela, v ktorom období práve som. 

Oproti predošlej knihe (Eli, Eli) mi taktiež prišiel spôsob písania o dosť náročnejší. Množstvo názvov, miest, ľudí, označení, rokov a údajov sťažovali čítanie. Nevedela som sa do čítania ponoriť a mala som pocit, že čítam odbornú učebnicu dejepisu. V kombinácii s viacerými časovými líniami to pre mňa vytvorilo náročné čítanie knihy, ktorá sa zaoberala témou, ktorá ma síce zaujímala, ale v danom podaní som jej veľa krát nechápala. Taktiež ma zamrzelo, že na veľa svojich otázok autor odpoveď nenašiel a ostali nezodpovedané.

Knihu by som odporúčala tým, ktorým nevadí odbornejší či náročnejší text, či sa zaujímajú sa o druhú svetovú vojnu z pohľadu Nemcov.
3/5

Za obe knihy veľmi pekne ďakujem kníhkupectvu Panta Rhei. Eli, Eli si môžte zakúpiť tu a Smrť v bunkri si môžte zakúpiť tu.

4 komentáre

  1. Ja by som možno vydavateľstvu Absynt poradila zmeniť formát kníh. Väčší text, celkovo viac štýl článku s fotkami ako kniha. Mne sa totižto čítajú veľmi zle a ťažko. Hoci súhlasím, že sa venujú dôležitým , vážnym témam, pred ktorými ja osobne nechcem zatvárať oči. Fotiť si chudobu na Filipínach ako atrakciu, to mi všetko príde úplne choré. Na druhej strane túto chudobu máme aj omnoho bližšie, pretože žobrať deti som videla aj na Balkáne tu pri nás.
    Knižka od Pollacka ma možno nezaujala všeobecne, skôr by som prečítala Eli, Eli.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ten formát je dosť smutný, hlavne keď už v kníhkupectve je tá kniha taká poničená ako by ju tam niekto čítal. A práve v knihe od Pollacka bolo viacero tých fotiek, čo bolo skvelé. Určite by ich mohli dávať celkovo do viacerých kníh.

      Odstrániť
  2. páni moc krásné můžu se zeptat? :) zajímalo by mě jak máš nastavené nahoře menu, že ikdyž píšu komentář vidím jej a pak ty nejnovější články a oblíbené blogy. Nebo stránku kde ty návody najdu prosím děkuji :)

    V3ronika life

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ♥ Ja mám základný design zakúpený tak, aby som si v ňom vedela veci nastavovať aj keď nie som IT-čkár. Návody mám od slečny, od ktorej som to zakúpila, plus samozrejme veľa googlim keď niečo chcem. A na boku tie články sa dajú zvoliť cez blogger. :)

      Odstrániť

Všetky komentáre si veľmi cením ♥